Cestovanie vlakom je pohodlnejšie, pretože v kupé je viac miesta a svoju batožinu máte na očiach. V autobuse sa mi ešte nestalo, aby som si kufor odložila do batožinového priestoru. No čo čert nechcel. Cestovať v piatok večer, autobusom a ešte k tomu s plnýýým kufrom, nie je žiadna výhra. Bola som teda nútená nechať ho na pospas osudu. Opäť pripomínam, že to bolo po prvýkrát.
Tak som si spokojne kúpila lístok, sadla, otvorila časopis a ponorila sa do čítania. Po približne hodinovej ceste (niekde pri Tatranskej Štrbe) mi volala mama, a ja celá natešená som si myslela, že mi volá preto, že sa ma už nemôžu dočkať. No keď som počula ten mamin nabrúsený hlas, nebolo mi všetko jedno. Oznámila mi len to, že nejaká pani vystupovala z toho istého autobusu, kde som bola aj ja a mala presne na vlas rovnaký kufor. Došlo k zámene. Pani s pokojným svedomím prestúpila do iného autobusu a odviezla si ho do Brezna (len pre bližšie info – ja som z Popradu). V tej chvíli by ste sa mi krvi nedorezali. Oblial ma pot. Bolo tam všetko. Môj notebook, lampa za 160 E, knihy, zošity, oblečenie ...
V Poprade som teda zobrala „môj nový“ kufor, ktorý mal asi 2 kg, zatiaľ čo môj vlastný mal cca 20 kg. Doma som sa telefonicky spojila s mladou pani z Brezna, ktorá si tento váhový rozdiel zjavne nevšimla. Zaujímalo ma ale, ako sa dostala k menu môjho otca a k telefónnemu číslu, nakoľko v kufri som žiadne doklady či diár nemala. Vysvetlila mi to nasledovne: v kufri sa pohrabala, nenašla žiaden kontakt no všimla si mobilný internet. Ten zobrala do pomarančovej firmy, kde jej povedali majiteľa – môjho oca a následne aj telefónne číslo. Pani v panike volala domov, pýtala sa otca, či niekto z jeho príbuzných necestuje tým a tým autobusom, na tej a tej linke. Samozrejme otec bol na začiatku v tom, že sme havarovali...
Konečné riešenie problému: našli sme autobusový spoj z BR do PP, z PP do BR, poslali sme ich klasickou linkou. Môj kufor som konečne dostala v sobotu o 17:00.Chvala bohu v neporušenom stave. Nakoniec mi prišla iba sms, že batožina prišla v poriadku. Bez poďakovania, bez ospravedlnenia...
